Maďarská vyžla

späť na úvodnú stránku

Pôvod plemena

História tohto maďarského národného plemena siaha až do stredoveku. Pôvod plemena vyžla je spájaný prevažne s ázijským vplyvom, a to prostredníctvom niektorého chrtovitého duriča z tejto oblasti alebo Buffonom citovaného žltého loveckého psa z Turecka, prípadne s chrtmi typu sloughi a transylvánského duriča. Autor Dalziel-Mika však v diele Á vadászebek (Lovecké psi) dokládá, že stavač bol na maďarskom území známy a využívaný už za vlády Arpádovcov v 11. až 14. storočí, a to na lov zvery predovšetkým do sietí. Maďarský chovatelia na rozdiel od nemeckých pripúšťajú prirodzený vpliv ďalších európskych stavačov a duričov, konkrétne anglického pointra, foxhaunda, nemeckého stavača a nepochybne aj domácich brakýřů, obzvlášť sedmohradského duriča, nepopiera ani priamy vpliv Weimarského stavača. Okolnosti nasvečujú tomu, že tento vpliv mohol byť i vzájomný.

Názov plemena - čo znamená názov Magyar vizsla
Označenie magyar v mene maďarských stavačov má vyjadriť, že Maďari chcú, aby na toto plemeno bolo pozerané ako na národné. Nejasný je však pôvod slova vizsla. To sa vynorilo už v roku 1508 v dopise grófky Battyhányiovej synovi Balhasarovi, v ktorom ho žiada o jedného orla a jedného vizslu, názvom vizsla však Maďari vtedy označovali všetkých stavačov a takto ich delili od duričov-agár. Jazykovedec Budenz pozerá na slovo vizsla ako na slovo ugrofinského pôvodu, kde vizi znamená hľadať, sliediť. Je teda možné, že vizsla najskôr nebol stavačom, ale sliedičom, nadháňačom. Vizslu potom Budenz prirovnal k nemeckým stavačom, tiež pôvodom pochádzajúcim zo starých sliedičov, nadháňačov (Stöberhunde).V Etymologicom slovníku českého jazyka (Václav Machek, Praha, 1968) nájdeme pri slove vyžla: "pes sliedičský, čuchom hladajúci zver. Vižliti=ňuchati, snáď z maď. Vizsla, vizslat=ňuchať." Podľa druhej verzie malo vizi znamenať mager (chudý).Tretia verzia hovorí, že ve 12. storočí sa pri Dunaji našla samota menom Vizsla. Uspokojme sa teda s tým, že o pôvode a význame slova vizsla nič istého nevieme.


Z histórie plemena
Aj monografia maďarského myslivca Andora Standeiskyho, nebola doposiaľ publikovaná.Druhá kniha Američana C. Boggse The Vizsla obsahuje iba málo o dejinách tohto plemena. Tak isto ďalšia v Anglicku vydaná kniha The Hungarian Vizsla Gay Gottlieba. Taktiež je možno povedať aj o článkoch rôznych autorov v myslivecko-kynologicých časopisoch. O starších dejinách maďarského stavača teda skoro neexistujú konkrétnejšie údaje.


Čo vieme?
Domovom vizsly je Panónia, stará rímska provincia na Dunaji, dnešná časť Maďarska ležiaca na západ od Dunaja. Väčšina loveckých psov z Panónie má rovnaké žltočervené zafarbenie srsti, také, aké majú tureckí žltí loveckí psi. Hovorí sa , že ich predkovia dopravádzali hordy Hunov, ktorí sa prehnali Európou v 4. Storočí nášho letopočtu. Medzi exotickými predkami vizsly je teda turecký žltý pes a transylvánsky durič. Na zverou bohatých pláňach Uhorska sa potom vizsla vyvinula na húževnatého loveckého psa. Gróf Béla Hadík, znalec maďarských stavačov sa domnieva, že Maďari snáď skôr než vpadli do Európy, mali už svoje lovecké psy rozdelené do dvoch typov. Jedni slúžili na lov so sokolmi, tí ostatní boli štváči veľkej zvery. K tomu ešte boli zrejme chovaní aj velkí pastierski psi, ktorí mohli byť použití ako k lovu velkej zvery, tak aj k ochrane stád. Toto rozdelenie psov zodpovedá aj tomu ako je známe z európskeho ranného stredoveku. Nevieme však, aké vzťahy boli medzi dnešnou vizslou a psami z tejto doby. Už pred presídlením poznaly tieto národy sokolnícto. Lovili na koňoch, pričom psi museli vysliediť pernatú zver, vystaviť a vypichnúť ju. Po presťahování do Karpatskej doliny tu z dovezených psov vzišli jednak duriči (Erdélyi Kopó), jednak bielostrakaté vtáčie psi a žltí chrti. Vtáčie psi Maďarov boli väčšinou krátkosrsté. Títo sa považujú za predchodcu dnešného Maďarského stavača. Žltohnedý krátkosrstý pes je videný aj na nástennom koberci z 15. storočia, ktorý je vystavený v múzeu v Ostřihomi. Okrem toho sa názov vizsla spomína aj v korešpondencí tureckej vlády v Istanbule s miestodržiacim Dunajskej provincie z rokov 1515 - 1563. Pravdepodobne existuje mnoho písomných a obrazových dokumentov, ktoré by mohly podať isté vysvetlenie o Maďarských loveckých psoch, ktorí sa v priebehu 160 rokov (1526 - 1686) z tureckého panstva vytratili. V tej dobe bola maďarská kultúra silno ovplivňovaná Turkami a možno sa domnievať, že aj miestné lovevecké psi boli premiešané so psami zemepánov - naznačuje to predovšetkým pre Maďarské stavače tak typická pieskovo-žltá až žltočervená farba rôznych odtieňov, ktorá je poznávacím znamením mnohých psov z oblasti Prednej Ázie . Traduje sa, že i sedmohradský vojvoda Bethlen Gábor na počiatku 17. storočia vlastnil žlté lovecké psy. Vystavujúcim stavačom sa vizsla vlastne stal, podobne ako nemeckí stavači, so zavedením pálnych zbraní a so zánikom sokolníctva. Lovci teraz museli vlastniť psa, ktorý vystavuje a nielen sliedi. Chovatelia vtedy dávali veľký pozor na psíkov so žltou až žltočervenou farbou a za pravých stavačov uznávali iba psy s týmto zafarbením. Táto farba stavača bola myslivcami uprednostňovaná predovšetkým preto, že psi boli na strniskách dobre maskovaní a krepelkami na veľké vzdialenosti nemohli byť poznaní (toto je však z dnešného pohladu už bezvýznamné).


Špecifikácia plemena
Maďarský krátkosrstý stavač je špecifický svojou jemnou a veľmi citlivou povahou. Rozhodne neznáša surové, hrubé a tvrdé zaobchádzanie, násilie. Tým sa väčšinou rýchlo zradí a náprava je potom veľmi zložitý proces. Naopak ľahko ovládateľný, veľmi a rýchlo učenlivý a maximálne spoľahlivý je pri pevnom, disciplinovanom, ale vľúdnom a láskavom zaobchádzaní. Tzv. tvrdé drilovanie je u neho len na škodu veci. Jeho výchova nie je väčšinou obtiažná, pretože tento pes veľmi rád všetko robí pre svojho pána, ktorého veľmi miluje. Pri výchove je však dôležitá maximálna a nekompromisná dôslednosť a pevné vedenie. Dospieva neskôr, než je zvyčajné u ostatných psov - preto výcvik skôr než pred ôsmym mesiacom veku je väčšinou predčasný. Samozrejme že základné povely je ho treba vytrvalo a dôsledne učiť už od šteňaťa! S ostatnými psami, domácimi zvieratami a s deťmi vychádza väčšinou veľmi dobre. Cudziu návštevu vám ohlási, pri tomto však tiež zostane. Ak je k tomu dobre vedený, môže byť ako výborným strážcom, tak aj kľudným domácim psom. Toto temperamentné plemeno však potrebuje dostatok pohybu a aktivít, aby sa cítilo dobre ako fyzicky, tak aj psychicky.


Inteligencia plemena
Vizsla je vyrovnaný, veľmi inteligentný, rýchlo chápavý a dobre učenlivý pes. Stanley Coren (Anglicko) v svojej knihe Inteligencia psov (1994) uvádza výsledky širokého dlhoročného výzkumu u 74 najpočetnejších plemien psov sveta. 208 anglických a kanadských odborníkov (cvičiteľov a rozhodcov výkonu) posúdilo a zostavilo rebríček pracovitosti, poslušnosti, inteligencie a schopností týchto plemien psov. Aj tu však existujú výnimky a individuálne odchylky, kedy aj medzi najmenej inteligentnými plemenami sú jedinci pracujúci mimoriadne dobre a naopak. Veľa vecí ako vždy záleží na cvičiteľovi. Maďarský stavač (vizsla) sa v tomto hodnotení umiestnil na vynikajúcom 25. mieste, teda v 2. kategórii z celkových šiestich.



Použité z knižky Maďarský ohař od Miloša a Dagmar Škrdlíkových

späť na úvodnú stránku